|
|
 LOTOS
Určite patrí medzi najúžasnejšie rastliny, ktoré môžu byť vo Vašom jazierku, alebo v peknej nádobe na záhrade, terase, alebo aj na balkóne. Už viac oko 3000 rokov je kultivovaný a šľachtený na úžitkové, alebo okrasné účely. V Číne a Japonsku ako symbol spirituality a čistoty, rastlina z ktorej kvetu sa zrodil sám Budha. Tak ako bambus, aj lotos sa dá využiť celý. Rhizóm (hľúza nachádzajúca sa v pôde pod hladinou) obsahuje škrob a veľa cenných látok. Vyrábajú sa z nej rôzne pokrmy a delikatesy. Mladé listy sa dajú využiť ako skvelý šalát, alebo ako súčasť iných jedál. Staré pevné listy namiesto alobalu, ako zábal na pečené lahôdky, takisto lupene s kvetov a mladé semienka. Napríklad ako podusené obalené v karamele.
Na svete poznáme dva druhy lotosu:
- Nelumbo luthea, pochádza zo severnej Ameriky. Voľne rastie od Floridy až po Virginiu. Kvety má jednoduché, až poloplné, jasnej žltej farby.
- Nelumbo nucifera, pochádza s Ázie. Najviac kultivarov pochádza s Číny. Odlišujú sa veľkosťou, od 40cm až po 200 cm, farbou a veľkosťou kvetu, od 10cm, až po 35 cm. Jednoduché, poloplné a v poslednej dobe aj plnokveté. Vzácne a krásne druhy pochádzajú aj z Japonska. Tu sú pestované hlavne v kláštoroch. V podstate ani na jednom mieste nenájdete rovnakú odrodu. Tieto sú na jednom mieste pestované po celé generácie. Bežne nie sú dostupné, preto sú veľmi vzácne.
Medzi najvzácnejší kultivar momentálne asi patrí „Ogha Hasu“, ktorý bol dopestovaný z 2000 rokov starého semienka, ktoré sa našlo v bývalej bažine pri výkopových prácach neďaleko Tokya. Z troch semienok, ktoré sa našli, práve toto jedno si dokázalo udržať klíčivosť po tak dlhú dobu. Do Číny sa tento kultivar dostal ako vládny dar pri opätovnom nadviazaní diplomatických vzťahov Japonska a Číny.
Mnoho kultivarov vzniklo v poslednej dobe aj v Európe a v Amerike. Najvýznamnejším šlachtiteľom v USA bol asi Perry Slocum, ktorý ako prvý vyšľachtil množstvo skvelých kultivarov, niektoré aj patentovo chránené. Vo Francúzku to bol Marliac, ktorý sa venoval šľachteniu leknínov a lotosov. V Taliansku Manlio Calvini.
Možno si kladiete otázku, či sa dá lotos pestovať aj v našich podmienkach. Dá sa. Pred dobou ľadovou rástol aj v Európe. Dôležitých je ale zopár zásad. Tak ako u lekna, časť ukrytá pod vodou (rhizóm) nesmie zamrznúť. Na úspešný rast je potrebná teplota vody nad 15°C, na kvitnutie nad 20°C. V nádobách to nie je problém, voda sa rýchlo prehreje. V jazierku, aby sa voda dostatočne prehriala, nesmie byť lotos vysadený príliš hlboko. Ideálne je medzi 30 - 50 cm pod hladinou. Dôležité je aby rastliny mali dostatok slnka.
Pestovanie:
Ak si zakúpime rhizóm lotosu v ešte v období vegetačného kľudu (pred vyrašením, obvykle v mesiaci marec), rhizóm veľmi opatrne posadíme do zmesi ílovice s pieskom, respektíve pôdy s malým množstvom organických látok. Sadíme tak, že vegetačný vrchol necháme nad zeminou, zbytok jemne zahrnieme. Rhizóm je krehký a v jeho vnútri sú vzduchové kanáliky. Ak sa poškodí a dovnútra sa dostane voda, je to definitívny koniec. V prípade že si zakúpite už hotovú rastlinku, platí to isté pri presádzaní do väčšej nádoby, alebo jazierka. Podľa druhu lotosu si vyberáme aj veľkosť nádoby. Pre malé druhy používame priemer od 25 cm, stredne veľké od 40 cm a pre veľké nad 60 cm. Nádobu plníme zeminou tak, aby od okraju ostalo asi 10 -15 cm na vodu. Nádobu potom umiestnime na zvolené miesto. V jazierku ju umiestnime tak, aby okraj bol niekoľko cm pod hladinou. Ak vysádzame voľne do jazierka, je nutné aby bola vrstva zeminy asi 30 cm a hladina nad od 30 do 50 cm, tak aby voda v zime nepremrzla až po dno. Myslíme aj nato, že rastlina sa bude postupne rozrastať do okolia, preto jej treba nechať dostatok miesta. Pretože rastlina počas vegetácie vytvára množstvo hmoty, nezabúdame na prísun živín. Prihnojujeme pomaly rozpustnými hnojivami podľa návodu. Platí zásada, že radšej častejšie menej, ako naopak. Začíname pozvoľna, až sa začnú rastlinky zelenať a sú riadne zakorenené. Ako sa rozrastajú, možno postupne zvyšovať dávku. Ukazovateľom dostatku, alebo nedostatku živín je farba listu.
Tmavozelený, je dostatok, bledozelený, až nažltlý je nedostatok Pred ukončením vegetácie, čo býva koncom septembra, začiatkom októbra už neprihnojujeme. Pred príchodom mrazov nádobu umiestnime na chladné miesto s teplotou od 5-10°C. Môže to byť chodba, pivnica a podobne. Listy orežeme, necháme len krátke stopky, aby zbytočne vo vode nehnili. Takto ich ponecháme až do jari. Pozor si dávame na májové mrazíky hlavne u rastlín vo voľne umiestnených nádobách.
Pri dodržaní týchto zásad sa aj u nás môžete tešiť z krásy týchto nádherných a ušľachtilých kvetov, ktoré vám po mnoho rokov budú skrášľovať zákutia vášho domova.
|
|
|
|
